Blíži sa jar a potom sa na nás väčšinou usmeje nepríliš vábna fasáda, ktorá je po zime nejakým spôsobom poškodená či zašpinené. Je veľkou plochou a tak je vidieť ako zblízka, ale aj z diaľky.
Ak máme staršie budovu a použili sme hladkú štukovú omietku s náterom alebo brizolitovou, tak boli škriabané alebo striekané a podobne. Ak sme použili škrabanou, potom je trvácnejšie ako tá striekaná, ktorá je ako rýchlejší, tak jednoduchšie. Pretože omietková zmes, tak zvaný brizolit, sa nanášal pomocou ručného strojčeka.
Keď sa jedná o novostavbu či zatepľovací systém, tak sa používajú rôzne trené omietky, ktoré môžeme vidieť a pozrieť si, ako si aj vybrať v rôznych prevedeniach.
Keď máme starú chalupu, kde by používanie modernej hmoty boli ako na úkor štýlového vzhľadu chalupy, tak by mohlo viesť až k degradácii omietky, pretože by tým pádom došlo k nedýchatelnosti stien. Potom by sme sa mali rozhodnúť pre klasické vápno.
Aj keď už sa na našu fasádu nedá pozerať, potom by sme ani tak nemali opravu uponáhľať. Musíme zvážiť niekoľko vecí. Aj keď sa všetko v dnešnej uponáhľanej dobe robí čo najskôr, je potrebné si uvedomiť, že je potrebné dodržať určitý časový odstup. Veľká rýchlosť sa nám nemusí vyplatiť, a to najmä ak by išlo o fasádnu farbu. Fasádna farba musí vyzrieť, a to nielen u omietok nových, ale aj u vysprávok.
Keď vlastníme staršie vápenno-cementovú omietku, ktoré treba opraviť, rekonštruovať, pretože sa kus z nej Odlúpilo, či sa nám na nej spravila nevzhľadná guľa, ktorá rovnako skôr či neskôr odpadne, alebo keď máme v omietke veľké praskliny, ktorom nepomôže ani opravný tmel, potom sa musíme pustiť do klasickej murárske opravy. To miesto, ktoré opadlo, musíme ešte zväčšiť, aby sme dosiahli pevných okrajov. Túto obnaženú omietku môžeme spevniť napríklad KNAUF Hĺbkovou penetráciou.
Keď sa jedná o lokálne problémy, nesmieme zabudnúť na proškrábnutí škár u tehly a potom vykonať cementový postrek. Potom ono miesto nahodíme maltovou zmesou a zakončíme vonkajším štukou. Malty, ich podstatnú spojivovú zložku tvorí vápno alebo cement, sa nechajú vyzrieť, čo na štukovej omietke trvá asi 28 dní. Keby sme túto lehotu nedodržali, potom by došlo k degradácii farebného odtieňa a na stenách by sa vytvorili nepekné škvrny.
Povrchová ušľachtilá omietka
Na časť, ktorú sme na omietke opravili, natiahneme vonkajšie štuka a ten potom roztáčate až k hrotom pevného brizolitu. Aj štuk sa musí nechať poriadne vyzrieť. Potom nás čaká mlynček na brizolit, do ktorého si dáme nariedenou zmes a točíme kľučkou. Keď je zmes redšia, tak kľukou točíme rýchlejšie, a tak ju rozťahujeme tak ďaleko, až dôjde k prekrytiu pevnej časti, a tak vytvoríme farby, ktorá je tzv. Do stratena.
Po vyzretí ešte niekoľko týždňov počkáme, potom porovnáme vďaka late veľkej presahy, aby sa štruktúra blížila čo najviac vzhľadu okolitej plochy a nevyčnievala z nej. Potom nás ešte čaká prevedenie penetračného náteru a náteru fasádnou farbou. Ak je už na brizolitu fasádny náter, tak opravené časti podoprieme o 1-2 vrstvy a potom zjednotíme celú plochu niekoľkých, ideálne dvoma nátermi.
A čo keď sa nám stará fasáda, ktorá je striekaná brizolit, či škriabaná, už moc nepáči? Potom môžeme fasádnou farbou dosiahnuť moderného vzhľadu, a tak zvýšiť odolnosť našej fasády. Ak máme striekaný brizolit, tak sa dá životnosť našej fasády predĺžiť až o niekoľko rokov, potom si musíme rozmyslieť, akú fasádnu farbu si vyberieme.
Je podstatné, aby bola omietka suchá a nebola zasiahnutá plesňami. Keď už na nej sú tmavé mapy, tak je dosť možné, že sa tak prejavuje zemný vzlínavá voda, a tak tejto požiadavke zvolíme druh našej fasádne farby.
Najviac sa volí a najviac cenovo dostupná je akrylová farba. Musíme si overiť, akú náš výrobca dodáva kvalitu farby, takže volíme značku, ktorá je dlhodobo overená a nezaskočí nás jej životnosť. Dobrú priedušnosťou sa pýši fasádna farba silikónová, ktorá aj odpudzuje vodu natoľko, že má dokonca samočistiacu schopnosť. Potom nám kvapky vody stekajú a zároveň na seba nabaľujú nečistoty, ktoré farba odpudzuje, tomuto sa potom hovorí lotosový efekt.